Bioplyn z pohľadu Agendy 2030

Bioplyn z pohľadu Agendy 2030

Agenda 2030 bola prijatá členskými štátmi Organizácie Spojených národov v roku 2015 a vyzýva štáty k spoločnému koordinovanému postupu pri riešení globálnych výziev.

Čo je Agenda 2030? Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj je súhrnom globálnych záväzkov, ktorými medzinárodné spoločenstvo reaguje na najzávažnejšie výzvy súčasnosti. Zmena klímy, chudoba, zvyšujúce sa ekonomické a sociálne nerovnosti alebo neudržateľnosť prevládajúcich vzorcov výroby a spotreby sú komplexné a navzájom previazané problémy. Izolované zásahy a opatrenia preto strácajú účinnosť pri ich riešení.

Prečo je bioplyn relevantný pre túto výzvu? Bioplynový priemysel má jedinečnú pozíciu, aby pomohol dosiahnuť až deväť cieľov udržateľného rozvoja – možno viac ako ktorýkoľvek iný sektor. Anaeróbna fermentácia je prirodzený proces, pri ktorom mikróby trávia organický materiál bez prístupu vzduchu a produkujú bioplyn, ktorý možno použiť na varenie, vykurovanie, chladenie a výrobu elektriny, alebo biometánu na vstrekovanie paliva do vozidiel alebo do plynovej siete. Dá sa to urobiť na mikroúrovni (pre budovy alebo malé komunity) a na makroúrovni (pre mestá).

Ako je bioplyn zapojený do mnohých rôznych častí ekonomiky/životného prostredia? Biologicky rozložiteľný odpad je všadeprítomný: pochádza z množstva sociálnych a ekonomických aktivít. Takéto odpady možno nájsť v:  potravinový odpad z domácností, reštaurácií, obchodov a stravovacích zariadení; priemyselná produkcia; poľnohospodárske odpady z chovu zvierat, pestovania plodín a výroby potravín (ako sú mliečne výrobky); splaškové kaly z čistenia odpadových vôd na úrovni mesta aj miestnej komunity. Všetky tieto odpady emitujú metán, ale možno ich zbierať a odviezť do bioplynových staníc na výrobu obnoviteľného tepla a energie, či už na miestne použitie, alebo na distribúciu do širších sietí.

Ako bioplyn znižuje emisie súvisiace s klimatickými zmenami?

• Záväzky UNFCCC COP21:

Výhody zníženia emisií skleníkových plynov (GHG) anaeróbnej fermentácie môžu zohrávať úlohu pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody znižovaním emisií súvisiacich s výrobou energie, poľnohospodárstvom a odpadovým hospodárstvom.

• Náhrada fosílnych palív a zníženie emisií CO2:

Obnoviteľná energia získaná z bioplynu vyrobeného z organických odpadov a vedľajších poľnohospodárskych produktov nielen nahrádza fosílne palivá, ale tiež znižuje emisie oxidu uhličitého dokončením uhlíkového cyklu.

• Metán a oxid dusný z hnoja hospodárskych zvierat:

Úprava hnoja hospodárskych zvierat prostredníctvom anaeróbnej fermentácie znižuje tvorbu oxidu dusného a zachytáva metán ako bioplyn, ktorý možno použiť na výrobu energie. To má viaceré výhody v podobe znížených emisií skleníkových plynov z fariem a výroby energie, náhrady fosílnych palív a výroby biohnojiva z digestátu bohatého na živiny.

• Emisie zo skládok:

Skládky na celom svete stále predstavujú 799 miliónov ton emisií CO2 ročne. Ťažba skládkového plynu z prevádzkovaných a uzavretých skládok a odvádzanie dodatočného organického odpadu na anaeróbnu fermentáciu povedie k zníženiu emisií. Bioplyn z rozkladajúceho sa jedla a iných organických odpadov možno zachytiť a využiť na výrobu obnoviteľnej energie. Sledujte nás na sociálnych sieťach, kde budeme postupne približovať jednotlivé ciele Agendy 2030 a spôsoby, ako bioplynové stanice prispievajú k ich dosiahnutiu.

Sledujte nás na sociálnych sieťach, kde budeme postupne približovať jednotlivé ciele Agendy 2030 a spôsoby, ako bioplynové stanice prispievajú k ich dosiahnutiu.

Zdroj: https://www.worldbiogasassociation.org/wp-content/uploads/2018/07/WBA-SDGs-Biogas-factsheet-3.pdf

Pre viac info o Agende 2030 kliknite sem: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/investicie/agenda-2030/index.html