Ako pracovať s digestátom?

Popri výrobe energie produkujú bioplynové stanice ešte niekoľko vedľajších surovín, ktoré sa dajú efektívne využiť v duchu udržateľnosti. Jedným z týchto produktov je digestát.

Jedná sa o zvyškovú časť z rozloženej hmoty vstupných substrátov. Ide o stabilizovanú hmotu bohatú na rozličné živiny, v závislosti od použitých vstupných surovín. Častokrát sa zamieňa s kompostom, od ktorého sa odlišuje hlavne výrobným procesom. Na rozdiel od kompostovania, ktoré je aeróbne, prebieha tento proces bez prístupu vzduchu v hermeticky uzatvorených nádržiach, čiže bez rizika vzniku alebo úniku zápachu.

Digestát môže byť priamo použitý na poľnohospodársku pôdu ako hnojivo rovnako ako iné hospodárske hnojivá (napr. hnoj a hnojovica). Môže byť ešte ďalej spracovaný na zabezpečenie vyššej kvality (napr. pridaním iných látok) alebo vyššej koncentrácie živín (napr. separácia). Najčastejšie sa upravuje separáciou na tuhú časť (tzv. separát) a tekutú časť (tzv. fugát), ktorá aj zjednodušuje jeho použitie.

Digestát z dobre fungujúcej bioplynovej stanice je stabilizovaný, ďalej sa nerozkladá a výrazne nezapácha. Zmenšuje aj intenzitu zápachu hnoja a hnojovice. Zápach je spôsobený predovšetkým biochemickými procesmi pri rozklade prchavých, nepríjemne zapáchajúcich organických mastných kyselín. Digestát z bioplynovej stanice už po troch hodinách od vyvážania nevykazuje žiadny merateľný zápach.

Nespornou výhodou oproti iným hnojivám je jeho organický základ a neprítomnosť klíčivých semien burín. Mierne zásaditý charakter kladne pôsobí v oblastiach s kyslou pôdou, ktoré vznikli či už vplyvom tzv. kyslých dažďov alebo v dôsledku predošlého typu hospodárskeho využitia. Môže sa teda používať aj na sanáciu neúrodnej pôdy, prinavrátenie živín a živých organizmov do intenzívne obrábanej pôdy a zvyšovanie jej úrodnosti.

Existuje niekoľko jednoduchých rád, ktoré zaručia efektívne využitie digestátu v poľnohospodárstve.

Vykonávajte pravidelný rozbor digestátu. Vďaka tejto kontrole je možné overiť kvalitu digestátu, množstvo jednotlivých živín a správnosť fungovania fermentačných procesov v bioplynovej stanici. Tiež je možné na základe tohto rozboru vypočítať presnú dávku potrebnú na aplikáciu do pôdy.

Bezodkladne po aplikácii digesátu ho zapravte do pôdy. Je to dôležitý krok na zamedzenie prípadného šírenia zápachu, ale hlavne kvôli najoptimálnejšiemu využitiu živín. Polovica až tri štvrtiny dusíka v digestáte je vo forme amoniaku a ten je ľahko prchavý. Táto technika zabráni amoniaku v rýchlom vyparení sa z pôdy a zamedzí nechcenú stratu živín z digestátu. Pre najlepšie využitie dusíka je tiež vhodné ho aplikovať v čase jeho efektívneho využitia rastlinami.

Digestát má zväčša úzky pomer C:N, preto pre využitie dusíka rastlinami (mineralizáciu v pôde baktériami) je nutné pri jeho aplikácii použiť aj zdroj uhlíka (hnojenie strniska, s pozberovými zvyškami, slamou, zelenými hnojením atď.), aby sa nevyčerpával uhlík obsiahnutý v pôde.

Nepoužívajte digestát, ak je pôda zamokrená, pokrytá vrstvou snehu alebo zamrznutá. Tak ako aj pri iných hnojivách, aj pri digestáte hrozí, že sa nevstrebe do pôdy a môže tak spôsobiť viac škody, než úžitku.

Dodržiavanie správnych zásad pri používaní digestátu je jedným z kľúčových krokov k dosiahnutiu cirkulárneho hospodárenia.

Zdroj: https://www.minzp.sk/files/oblasti/ovzdusie/ochrana-ovzdusia/dokumenty/bioplynovestanice_ovzdusie_sazp.pdf