Bioplynové stanice neberú pôdu slovenským potravinám

14. novembra 2022

Poľnohospodárska pôda na Slovensku podľa Štatistického úradu (ŠÚ) predstavuje výmeru 2 300 000  hektárov, z  toho nevyužitej poľnohospodárskej pôdy je približne 500 000 hektárov. Slovenská bioplynová asociácia (SBA) upozorňuje, že mýty o zaberaní tejto pôdy energetickými plodinami cielene pestovanými pre bioplynové stanice sa nezakladajú na pravde.

Slovensko patrí medzi krajiny implementujúce pravidlá EÚ, ktoré účinne tlačia na znižovanie podielu cielene pestovaných energetických rastlín a podporujú užívanie väčšieho množstva biologicky rozložiteľných odpadov. „BPS vyrábajúce biometán pri nedodržiavaní stanovených pravidiel nevedia umiestniť vyrobený biometán na trhu. Biometánová stanica je u nás zatiaľ len jedna a ostatné BPS sú takmer všetky poľnohospodárskeho typu. To znamená, že medzi najčastejšie vstupné suroviny stále patrí hnoj, hnojovica, ale aj kukuričná siláž,“ priblížil Dávid Kančo, generálny sekretár SBA.

Ilustračný obrázok / Zdroj: Pixabay

Poľnohospodárska pôda na Slovensku podľa ŠÚ predstavuje výmeru 2 300 000 hektárov, z toho nevyužitej poľnohospodárskej pôdy je približne 500 000 hektárov. Najviac nevyužitých poľnohospodárskych pôd je zaznamenaných v Žilinskom, Trenčianskom a v Prešovskom kraji. Najmenej nevyužitej poľnohospodárskej pôdy sa nachádza v Trnavskom, Nitrianskom a Košickom kraji. V slovenských BPS tvoria energetické plodiny v priemere približne 60% zo vstupnej suroviny. Podľa údajov ŠÚ v roku 2021 tvorila kukurica na siláž 66 200 hektárov z celkovej výmery 1 326 479 hektárov celkovej ornej pôdy. Kukurica na siláž tak zaberá menej ako 5% celkovej ornej plochy. Podľa údajov SBA je približne polovica tejto siláže určená ako krmivo pre poľnohospodárske zvieratá. BPS v SR vznikali v rokoch 2009-2014. Výmera kukurice na siláž sa však počas tohto obdobia dramaticky nemenila, dokonca došlo k jej poklesu. Kým v roku 2004 bola výmera 95.9 tis. hektárov, v rokoch 2010-2013, teda v období, kedy sa vybudovala väčšina BPS, bola priemerná výmera 82.9 tis. hektárov, a v roku 2020 podľa ŠÚ iba 69,2 tis. hektárov.

Za posledné roky u nás klesla celková živočíšna výroba, znížili sa počty chovaných hospodárskych zvierat a tým nastal aj pokles potrieb pestovania krmovín pre ich chov. Práve táto skutočnosť môže byť jedným z dôvodov, prečo podľa údajov ŠÚ výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy za posledné roky narástla. „SBA v tejto súvislosti upozorňuje, že poplašné správy v súvislosti s „problémovým“ pestovaním kukuričnej siláže, alebo dokonca o nedostatku siláže pre zvieratá kvôli aktivitám BPS sa nezakladajú na pravdivých a overiteľných údajoch,“ uviedol Kančo.

Všetky slovenské BPS boli vybudované v dobe, kedy neboli žiadne obmedzenia na pestovanie energetických plodín a teda aj ich technológia bola tomu prispôsobená. Preto najefektívnejšie fungujú práve na spomínaný surovinový mix. Dokážu však spracovať aj iné suroviny, ako napr. poľnohospodársky, kuchynský a reštauračný bioodpad alebo kaly z čističiek odpadových vôd. “Mnohé BPS v súčasnosti pracujú na zlepšení technológie, aby boli efektívnejšie aj pri iných vstupných surovinách a maximalizovali tak úroveň ich energetického zhodnotenia. Vyžaduje si to však nemalé investície, napomôcť môže aj prebiehajúca výzva Ministerstva hospodárstva pre bioplynové stanice.” uzavrel Kančo.

Zdroje dát: https://datacube.statistics.sk/

Súpis plôch osiatych poľnohospodárskymi plodinami k 20. 5. 2022