Najvýraznejší rozvoj bioplynového sektora na Slovensku trval päť rokov a za tento čas sa vybudovalo 109 bioplynových staníc s celkovým elektrickým výkonom vyše 96 MW, ktoré okamžite začali vyrábať elektrinu a teplo. Tento vývoj sa začal koncom roka 2009 a skončil sa v roku 2013. Po roku 2013, predovšetkým v dôsledku podstatného zníženia garantovaných výkupných cien, sa postavilo iba pár bioplynových staníc s nízkymi výkonmi.

Najzávažnejším a pretrvávajúcim problémom je zlá ekonomická situácia bioplynových staníc na Slovensku. Dlhé roky stanovené výkupné ceny, za ktoré predávame vyprodukovanú energiu, nepokrývali zvyšujúce sa prevádzkové náklady, splátky úverov, nehovoriac o vytváraní zisku a priestoru pre budúce investície. Mnohé bioplynové stanice boli nútené znížiť alebo úplne ukončiť svoju výrobu. Bioplynové stanice sú previazané aj s poľnohospodárskymi družstvami, ktoré sú tiež vo finančnom ohrození. Výrazná pozitívna korekcia vo výkupnej cene nastala až od 4. februára, pre mnohé stanice však prišla príliš neskoro. Navyše sa netýka všetkých staníc, platí iba na tento rok a budúci rok je opäť nejasný.

Väčšina bioplyniek bola historicky v povinnom výkupe pri cenách v rozmedzí 134 až 148 eur za megawatthodinu (MWh) podľa roku spustenia. Výkupná cena bola ešte znížená v prípade poskytnutia investičnej pomoci. Pri tejto cene a neustále sa zvyšujúcich nákladoch to vôbec nevychádzalo, a tak došlo k dramatickému poklesu výroby elektriny.

Medziročne k najväčšiemu poklesu došlo v minulom roku, kde z pohľadu vyrobeného množstva elektriny voči roku 2021 odhadujeme pokles približne o 40 percent.

Stanovovanie výkupných cien je v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten má možnosť na základe nárastu cien “paliva” premietnuť ho do výkupných cien cez koeficient indexácie. Pre bioplynové stanice je palivom bioplyn, ktorý produkujú z rôznych vstupných surovín a často ho musia ešte predspracovať. Pri biologicky rozložiteľných odpadoch je to separácia a hygienizácia. Náklady pre každú stanicu sú preto rozdielne a je zložité ich zjednotiť.

Cenová regulácia, ktorú nastavilo ÚRSO, pristupuje k indexácii výkupnej ceny iba pri medziročnej zmene nákladov na palivo presahujúcej 8 percent. Keďže poslednú dekádu sme mali relatívne stabilné obdobie s nízkou mierou inflácie, náklady na palivo nepresiahli rast 8 percent a výkupná cena sa nemenila. V každom prípade, náklady sa každý rok o pár percent zvýšili, čo kumulatívne od roku spustenia – teda medzi rokmi 2010 až 2013 – predstavuje obrovský nárast. To, čo sa udialo v minulom roku – skokový nárast inflácie, nedostatok energie spojený s jej extrémnymi cenami, či už z dôvodu konfliktu na Ukrajine, sucha, ale aj politických dôvodov –, spôsobilo extrémny nárast nákladov bioplynových staníc.