Výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku neustále stúpa

Výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku neustále stúpa

Slovensko disponuje dostatočnou výmerou pôdy na produkciu potravín, poplašné správy o zdražovaní potravín zapríčinené pestovaním plodín na výrobu biopalív možno jednoznačne hodnotiť ako nepravdivé.

Výskumný ústav agroekológie v Michalovciach uvádza, že na Slovensku rozdiel medzi výmerou využívanej poľnohospodárskej pôdy v roku 2008 a 2003 je takmer 300 tis. hektárov. Túto pôdu je možné využiť na cielené pestovanie energetických plodín. Teda pestovať biomasu je možné na sekundárnych pôdach, pôdach, ktoré sa môžu alternatívne využívať okrem výroby potravín aj na výrobu biomasy.

Potenciál energetických plodín

Zámerným pestovaním  energetických plodín v rámci poľnohospodárskeho podniku na tvorbu bioplynu a to nielen kukurice na siláž, ale aj z nových plodín ako sú ciroky dvojfarebné, ako náhrada kukurice,  sa otvára nové odvetvie poľnohospodárskej výroby, ktoré diverzifikáciou výroby zvyšuje konkurencieschopnosť daného podniku v súčasných  náročných ekonomických podmienkach hospodárenia na pôde. Prognózy poukazujú na to, že v klimatických podmienkach, aké sú na Slovensku, je  pre využívanie biomasy reálny 6 až 12 % podiel krytia celkovej spotreby energie. Energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy je značne vysoký a  predstavuje teoreticky 20,4 %  ročnej spotreby energie v Slovenskej republike.

Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom  štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Nehovoriac o zabránení výraznejšej veternej a vodnej erózii, vyparovaniu vody a odnosu živín. Navyše trváce porasty energetických rastlín stabilizujú odtok vody z územia. Z hľadiska hospodárskeho významu sa dokonca odporúča pestovať takého plodiny aj na pôdach s nižšou kvalitou. Pre pestovanie energetických rastlín je tak možné využívať nielen nevyužitú poľnohospodársku pôdu, ale aj pôdu menej kvalitnú napr. okolo ciest alebo pôdu kontaminovanú.

Množstvo nevyužitej pôdy

Poľnohospodárska pôda na Slovensku podľa evidencie  katastra  nehnuteľností  predstavuje k 1. 1. 2016 výmeru  2 389 616  ha. Z toho nevyužitá poľnohospodárska pôda predstavuje 464 830 ha. Túto pôdu, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín pre potravinové účely, by bolo možné využívať prednostne na pestovanie plodín pre účely energetiky. Polemika, ktorá sa šíri propagandou o pestovaní energetických plodín na výrobu palív  na úkor  produkcie potravín, sa nezakladá na pravde. Hlavným dôvodom má byť údajné znižovanie výmery poľnohospodárskej pôdy na pestovanie plodín na potravové účely. V tomto prípade toto tvrdenie nie je akceptovateľné, hlavne ak berieme do úvahy pôdnoklimatické podmienky na Slovensku.

Výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy za posledné roky v SR stúpa. Príčin je viac. Jednou z nich je pokles počtu chovaných hospodárskych zvierat a tým aj pokles potrieb pestovania krmovín pre ich chov. Najviac nevyužitých poľnohospodárskych pôd bolo, k 1.1.2016, zaznamenaných v Žilinskom (42 %), Trenčianskom (32 %) a Prešovskom (25 %) kraji. Najmenej nevyužitej poľnohospodárskej pôdy bolo zaznamenanej v Nitrianskom (len 8 %), Košickom (10 %) a Trnavskom (12 %) kraji.

Výroba bioplynu a biometánu

Produkcia bioplynu anaeróbnym rozkladom organických látok je nielen efektívnym spôsobom získavania energie zo živočíšnej alebo rastlinnej biomasy, ale aj ekologickým riešením zneškodňovania biologického odpadu z poľnohospodárskej, priemyselnej či potravinárskej sféry. Aby bola zabezpečená potrebná úroveň rentability a návratnosti bioplynového zariadenia, prechádza sa dnes k súčasnej fermentácii viacerých druhov biomasy, tzv. kofermentácii. Väčšina bioplynových staníc je však odkázaná na zdroje z najbližšieho okolia, pretože doprava zo vzdialenejších miest by výrazne zvyšovala náklady. Nie vždy sú preto substráty vstupujúce do bioplynovej stanice v harmónii s potrebami bakteriálneho konzorcia v reaktore a účinnosť celého procesu sa znižuje. Zatiaľ čo bioplynová stanica spravidla zhodnotí  40 až 50 % energie z bioplynu vo forme elektriny, prípadne i tepla, pri úprave na biometán a jeho dodávke do plynovodnej siete rastie tento potenciál aj na viac ako 60 %. Ak nie je možné využiť v plnej miere teplo vyrobené z bioplynu, je účelné  z neho vyrábať biometán, ktorý sa efektívnejšie využíva ako pohonná látka v doprave. Pri dodávke do plynovej siete môže byť rovnako využívaný na výrobu tepla ako v súčasnosti zemný plyn. 

Podľa Výskumného ústavu je málo prezieravé a hlavne krátkodobé si myslieť, že pestovanie energetických rastlín zaberá pôdu na potravové účely. V súčasnosti, keď je problém realizovať dopestovanú produkciu na trhu za adekvátne tomu prislúchajúce ceny, je ešte väčší problém finalizovať produkciu v rámci vlastných výrobkov.  Pri stále sa zvyšujúcich cenách energií je energetické využitie rastlín jednou z možností zvyšovania energetickej účinnosti. Výhodou je okrem iného aj samozásobenie regiónu energiou a zvýšenie jeho nezávislosti na okolí, čo prináša i sociálne výhody formou vytvárania pracovných príležitostí v regióne.

Zdroj: http://www.agroporadenstvo.sk/rastlinna-vyroba-energeticke-rastliny?article=1131