Zásady bezpečnej prevádzky bioplynovej stanice

Zásady bezpečnej prevádzky bioplynovej stanice

Vo všeobecnosti pôsobia bioplynové stanice pozitívne na životné prostredie a len málokedy mu škodia. Ak bioplynové stanice dodržiavajú zásady Správnej prevádzkovej praxe a podmienky použitej technológie nedochádza k problémovým situáciám. Ak však nastanú, najčastejšie sú to nasledovné situácie, ktoré sa dajú vyriešiť.

Silážne jamy a nádrže bioplynovej stanice / Foto: Archív SBA

Proces silážovania

Silážna fermentácia prebieha optimálne, bez prístupu vzduchu pomocou anaeróbnych baktérií – baktérií mliečneho kvasenia. Pre zabezpečenie rýchleho poklesu pH a tým stabilizácii a zakonzervovaniu hmoty je optimálne pridávať špecializované baktérie mliečneho kvasenia pre konkrétnu plodinu, ktoré tento proces
urýchľujú a optimalizujú. Pre predchádzanie vzniku silážnych štiav, ktoré predstavujú environmentálne riziko, ale aj stratu energie, je nevyhnutné zberať plodiny v optimálnej silážnej zrelosti, resp. po uvädnutí na optimálnu sušinu. Tá by nemala klesnúť pod 28 %, avšak najoptimálnejšia je nad 33 %, kedy už nedochádza k úniku silážnych štiav ani pri krátkej rezanke a potrebnom utlačení.

Silážna jama

Pri navážaní hmoty sa táto priebežne utláča a po naplnení silážnej jamy je nutné ju čo najrýchlejšie hermeticky prekryť tenkou priľnavou fóliou a hrubšou konečnou fóliou a rovnomerne ju po celej ploche zaťažiť. Pri použití tzv. krycej sieťoviny, ktorá zabezpečuje prevenciu pred roztrhaním fólie zverou a zároveň aj zaťažuje celú plochu fólie, je možné zaťaženie urobiť už len v pásoch a po obvode silážnej jamy. Pri takomto zakrytí a utesnení silážnej jamy dochádza k správnej fermentácii, kedy silážovaná hmota nepodlieha kazeniu a teda nie je zdrojom zápachu. Nedochádza ani k vstupu zrážok a tvorbe silážnych štiav. Po začatí skrmovania silážnej jamy sa postupne odkrýva len nevyhnutná časť siláže, aby nedochádzalo k jej aeróbnemu znehodnoteniu a teda vzniku zápachu.

Otvorená silážna jama / Foto: Archív SBA

Dávkovacie zariadenie

Dávkovacie zariadenie môže byť na tuhé substráty (tzv. kŕmny voz), na tekuté substráty (prijímacia nádrž) alebo zmiešaným typom (do prijímacej nádrže sú dávkované aj tuhé substráty). Podľa typu dávkovacieho zariadenia a typu vstupných surovín sa môže vyskytovať zápach. V prípade jeho výskytu je nutné dávkovacie zariadenia prekryť a zabezpečiť odvod pachových látok na čistenie do filtra.

Uskladňovacia nádrž

Pri projektovaní bioplynovej stanice je navrhnutý objem fermentorov podľa typu vstupných substrátov
a doby potrebnej na ich rozloženie. Lepší rozklad a tým aj vyššia stabilita je v technológiách s viacstupňovou fermentáciou. Na dodržanie optimálneho procesu je okrem obmedzeného denného vstupu substrátu nutné zabezpečiť dostatočné miešanie vo fermentore, optimálnu nekolísajúcu teplotu vo fermentore a stabilné biologické procesy. Na ich sledovanie a vyhodnotenie je nutný pravidelný odber vzoriek z fermentora a ich rozbor v laboratóriu. Ak sa zistia poruchy rozkladu je nutné urobiť rýchle a vhodné zásahy na obnovenie stability procesov.

Viac o správnej prevádzke bioplynovej stanice nájdete TU.

Comments are closed.