O bioplyne
O bioplyne
Čo je bioplynová stanica?
Bioplynová stanica je súborom technologických zariadení, ktoré sú navzájom prepojené a potrebné pre kvalitnú a bezpečnú produkciu bioplynu a jeho využitie. Bioplynové stanice sú jediným obnoviteľným zdrojom energie, ktorý poskytuje energiu v rôznych formách a tá môže byť v podobe bioplynu alebo biometánu zároveň akumulovaná a regulovaná. Bioplyn vyrobený v bioplynovej stanici je mnohostranne použiteľný a priamo aplikovateľný v množstve použití na vyhrievanie a chladenie, na produkciu elektriny, v doprave alebo dokonca v chemickom priemysle.
Ako funguje bioplynová stanica?
Základom fungovania bioplynovej stanice je premena biomasy a biologicky rozložiteľných odpadov za pomoci mikroorganizmov prostredníctvom anaeróbnej fermentácie na bioplyn, ktorý je spaľovaný v kogeneračných jednotkách za účelom výroby elektrickej energie a tepla. Kogeneračná jednotka je veľký motor, ktorý spaľuje vytvorený bioplyn. Fermentor je „betónový bazén“ kruhového tvaru s hermetickým prekrytím/zastrešením, v ktorom fermentuje, teda postupne vyhníva zmes rastlinnej biomasy a biologicky rozložiteľných odpadov.
Schéma fungovania bioplynovej stanice
Prečo využívať energiu z bioplynových staníc?
Využívanie obnoviteľných zdrojov energie má okrem ekologického prínosu aj vplyv na znižovanie závislosti jednotlivých krajín na dovoze energie a palív zo zahraničia. Biologický odpad predstavuje hodnotný obnoviteľný zdroj s veľkým a doposiaľ nenaplneným potenciálom na výrobu elektrickej energie. Biologický odpad tvorí v súčasnosti skoro 50% všetkého odpadu, ktorý sa u nás v krajine vyprodukuje. nie je vhodný na skládkovanie, či spálenie v spaľovniach. Kvôli svojej vysokej vlhkosti a obsahu soli (chlóru) je v procese spaľovania zdrojom pre tvorbu toxických plynov, ako sú napríklad dioxíny.
Čo je digestát?
Digestát je tiež významným produktom výroby bioplynu, je to zvyšková časť z rozloženej hmoty vstupných substrátov. Ide o stabilnú organickú hmotu bohatú na rozličné živiny, v závislosti na použitých vstupných surovinách. Spravidla má neutrálne až mierne zásadité pH. Digestát môže byť priamo použitý na poľnohospodársku pôdu ako organické hnojivo rovnako ako hnoj a hnojovica. Môže byť ešte ďalej spracovaný na zabezpečenie vyššej kvality živín. Najčastejšie sa spracováva separáciou na tuhú časť (tzv. separát) a tekutú časť (tzv. fugát). Digestát z dobre fungujúcej bioplynovej stanice je stabilizovaný, ďalej sa nerozkladá a výrazne nezapácha. Zmenšuje aj intenzitu zápachu hnoja a hnojovice.
Priebeh fáz anaeróbneho rozkladu a vzniku bioplynu v bioplynovej stanici
Prečo využívať digestát?
Digestát je výborným príkladom cirkulárnej ekonomiky. Jeho používaním sa znižuje potreba produkcie a použitia priemyselných minerálnych hnojív. Polovica fosforu a dusíka použitá každý rok na poľnohospodársku pôdu prichádza do EÚ z neobnoviteľných zdrojov a na ich výrobu sa používajú fosílne palivá. Tieto živiny sú prijímané rastlinami, rastliny zozbierané a skonzumované dobytkom alebo ľuďmi následne končia ako odpad. Ak ich nebudeme obnovovať z bioodpadu, vysoké percento týchto hodnotných živín skončí nevyužité na skládkach alebo v čistiarňach odpadových vôd. Nevrátia sa tak do prirodzeného kolobehu živín obsiahnutých v digestáte a aplikovaných späť na pôdu.
Čo je biometán?
Bioplyn môže byť namiesto využitia na výrobu elektrickej energie a tepla vyčistený (tzv. upgrading) až na biometán, teda na kvalitu zemného plynu. Čistenie je proces oddeľovania nežiaducich komponentov v bioplyne, ako je oxid uhličitý na zvýšenie celkového obsahu metánu. Počas čistenia bioplynu sa veľká časť uhlíka môže znova využiť alebo natrvalo odstrániť z atmosféry. Biometán predstavuje jeden z najflexibilnejších a najuniverzálnejších obnoviteľných energií, keďže môže byť produkovaný kontinuálne počas celého roka. Je priamo použiteľný v množstve sektorov a môže byť ľahko a pri nízkych nákladoch skladovaný počas dlhého obdobia. Využitie biometánu je možné všade tam, kde je používaný zemný plyn – teda v priemysle, centrálnom zásobovaní teplom, kogeneračných jednotkách umiestnených externe od bioplynovej stanice, kde je lepšie využitie tepla alebo chladu a v miestach, kde je problematické pripojenie.
